Jeden aprílový večer v Stoke s tromi rozličnými kapelami

V jeden večerný koncert troch predstaviteľov mladej bratislavskej alterantívnej scény…

V rovnakom poradí kapiel aj celý večer prebiehal. Dokonca som až tak dlho nemusel čakať na začiatok, čo ma celkom milo prekvapilo. Prví začali hrať PTV, kapela s prívlastkom Plastic People Revival. Ak sa mýlim, chlapci prepáčte. Celé svoje vystúpenie poňali v duchu hesla „Punk je mrkef“. Takže začiatok a koniec repertuáru nebol od zmienených PPU, čo som nečakal. Chlapi začínali ale trhane, aj s muzikou, aj s prejavom. Najmä pomalšie piesne, pasáže sa im vymykali spod kontroly. Či to bol úmysel? Neviem. Prečítajte si celý článok »

Alternatíva ako bremeno

Pohľad na tzv. alternatívu, alebo možno triezvy a ničím nezaujatý názor na alternatívu. Kritiku z určitého uhlu pohľadu…

No tak dobre, povedzme si to na rovinu: pre mnohých je príslušnosť k tzv. alternatíve dobrovoľnou stigmou. Je fajn niekam patriť, s niekým sa identifikovať, mať sa o koho oprieť. Je ľahké obkukať vonkajšie označenia, bojové farby a pohyby, je príjemné zaujímať postoje. Je pohodlné sa viezť, je skvelé byť ukrytý pod maskou inakosti a takto sa ocajchovať. Je predsa nevyhnutné mať identitu. Prečítajte si celý článok »

DVA BRATISLAVSKÉ DNI S DG 307

O dvoch rôznych básnicko-hudobných večeroch, o dvoch rôznych zážitkoch, o dvoch rôznych pohľadoch

O undergrounde?

Po dlhej, niekoľkoročnej odmlke sa v Bratislave opäť ukázala známa kapela DG 307. Hneď v dvoch večeroch, pri dvoch rozdielnych umeleckých zážitkoch. Túto skupinu, ktorá funguje niekedy od roku 1973, netreba asi ani veľmi predstavovať. Už vôbec nie priaznivcom ČS undergroundu. Nie je to vlastne ani mojim zámerom. Chcel by som skôr priblížiť moje pocity z týchto dvoch marcových večerov, strávených spolu s Pavlom Zajíčkom a jeho hudobným doprovodom. Schválne spomínam hudobný doprovod namiesto označenia DG 307. Vysvetlím. Prečítajte si celý článok »

„Na jar vykopať, ostrihať a presadiť !“

Nový album kapely Živé kvety: „Zlaté časy“, Slnko records 2009

Zlaté časy…ako pre koho. Recenzent gúľa očami, škrípe zubami a otvára okná. Vetráme! Piussi ešte nikdy neznela tak beznádejne, kapela sa zamotala v opakovaní svojich nápadov a najlepšou časťou albumu je jeho booklet. Čo z toho, keď kvety krstia svoje nové dielka každý rok a zatiaľ im ešte stále neodchádzajú fans, keď tejto kapele začína pomaly zúfalo chýbať autocenzúra. Gruľa sa škrabe vo vlasoch a spomína, aké to bolo svieže v deväťdesiatomšiestom. Lucia kvílila, chlapci okolo ešte neboli Neil Youngovia a celé to skôr pripomínalo školskú kapelu, hrajúcu svoje prvé piesne na stužkovej… Prečítajte si celý článok »

Kategória: Recenzie | Komentáre sú deaktivované