DVA BRATISLAVSKÉ DNI S DG 307Posted by admin on Október 26th, 2011

O dvoch rôznych básnicko-hudobných večeroch, o dvoch rôznych zážitkoch, o dvoch rôznych pohľadoch

O undergrounde?

Po dlhej, niekoľkoročnej odmlke sa v Bratislave opäť ukázala známa kapela DG 307. Hneď v dvoch večeroch, pri dvoch rozdielnych umeleckých zážitkoch. Túto skupinu, ktorá funguje niekedy od roku 1973, netreba asi ani veľmi predstavovať. Už vôbec nie priaznivcom ČS undergroundu. Nie je to vlastne ani mojim zámerom. Chcel by som skôr priblížiť moje pocity z týchto dvoch marcových večerov, strávených spolu s Pavlom Zajíčkom a jeho hudobným doprovodom. Schválne spomínam hudobný doprovod namiesto označenia DG 307. Vysvetlím.

V prvý deň, 4. marca, prezentoval v Českom centre frontman kapely, básnik, maliar, herec Pavel Zajíček svoje básnické dielo, zakomponované do spoločnej hudobno-básnickej mozaiky. Hudobnú zložku večera tvorili spolusúputníci z kapely, Tomáš Schilla na violončelo a Dalibor Pyš na husle.

Zámerom Zajíčka pri autorskom čítaní i celkovo pri tvorbe DG 307 je vytváranie práve takejto literárno-hudobnej mozaiky.

Z prvého večera mi ostal silný zážitok a dojem. Predčilo to moje očakávania. Pri takejto komornejšej prezentácii na mňa verše Pavla Zajíčka dopadli razantnejšie v porovnaní s koncertom celej kapely. S prekvapením ma zastihla hĺbka a citlivosť Zajíčkových básní i jeho osoby.

Druhý večer bol už ale trošku o inej kávičke. Teda aspoň z môjho pohľadu. Nemám tu však na mysli zmenu žánru, zmenu počtu muzikantov, miesta koncertu…. V konečnom dôsledku i vstupné 250 Sk už asi nebolo veľmi undergroundové.

Mám na mysli skôr moje vlastné pocity z koncertu. Dg-čka už asi nie sú starými dobrými Dg-čkami. Vždy v nich bola cítiť taká celistvosť muziky i kapely. Mám dojem, že za čias Evy
Turnovej za basou, bez trumpety a zbytočných klavírnych doplnkov, pôsobila celá kapela presvedčivejšie, celistvejšie a hlavne tak nejak autentickejšie. Atribúty, ktoré mi pri tomto poslednom koncerte chýbali. Jo, tá autentickosť. Nemohol som ju nájsť, Bysťu! Mal som pocit, že sa niektorí členovia kapely predbiehali v tom, kto z nich je väčší virtuóz a lepšími fintičkami… Na mňa to pôsobilo miestami rušivo. Teda minimálne v porovnaní so staršou tvorbou kapely. Celistvá kompozícia prejavu kapely sa mi nejako strácala. Zajíčkov prednes nebol s ostatnými hudobnými zložkami v rovnováhe, mozaike… V takej symbióze, na akú som bol zvyknutý z minula.

Nechcel by som však všetko pod ťažkú čiernu zem zakopať. Boli tam svetlé momenty, len tie boli v menšine.

Že by už Dg-čka stratili svoj povestný drajf?

Že by sa z nich stala parta virtuózov, hrajúcich sa každý na svojom piesočku?

Že by sme tu mohli vôbec ešte hovoriť o nejakom undergrounde?

Že by kapela žila iba z jej notoricky známej minulosti?

No…… Veď keď dojdú DG 307 zas niekedy o hodnú dobu, možno, na Slovensko…. Môžeme porovnať…