GLOBALIZÁCIA: VÍŤAZI A PORAZENÍ

AIDS očami mladých / AIDS Young People’s Words / SIDA, paroles de jeunes

Gilles Perez / Francúzsko / 2005 / 52 min.

„Ste zamilovaní? A nezabudli ste na niečo?“ znie slogan francúzskej organizácie, zaoberajúcej sa bojom proti ochoreniu AIDS. V ankete, ktorou snímka začína, francúzski stredoškoláci bez výnimky súhlasia s nutnosťou používať kondóm. Generácia dvadsaťročných už od svojho detstva počúva o nebezpečenstve nákazy vírusom HIV. Na rozdiel od svojich prarodičov, ktorí si pamätajú bezstarostné a neviazané šesťdesiate roky, vnímajú dnešní mladí ľudia kondóm ako celkom prirodzenú vec. Ako je ale potom možné, že nakazení pribúda? Na túto otázku odpovedajú Crystal, Luc, Guillaume, Kumba a Elsa. Crystal práve prežíva svoj prvý vážny vzťah, ale jej o desať rokov starší priateľ sa nechce podrobiť testu na HIV. Guillaume je homosexuál a podľa mnohých, vrátane svojho otca, preto patrí do najrizikovejšej skupiny. Luc vie o svojom ochorení už tri roky – nakazil sa od svojho priateľa. Keď Kumba zistila, že je pozitívna, opustila rodinu, aby ju nevystavovala problémom s okolím. Nakazila sa od svojej prvej lásky, ktorú teraz nenávidí. Aj dvadsaťtriročná Elsa uverila po roku spoločného života svojmu partnerovi a prestala sa chrániť. Dnes žije s vírusom HIV už jedenásť rokov a pracuje v prevenčnom centre. Spôsob, akým sa vyrovnala so svojím osudom, dokazuje, že AIDS nie je stigma a možno s ním bojovať ako s každou inou chorobou.

Stratená rovnováha / Out of Balance – ExxonMobil’s Impact on Climate Change

Tom Jackson / USA / 2006 / 65 min.

Hneď v podtitule originálneho názvu filmu Stratená rovnováha autor Tom Jackson zdôrazňuje ohnisko svojho záujmu, ktorým je vplyv obchodných aktivít americkej ropnej spoločnosti ExxonMobil na klimatické zmeny. Spojitosť globálneho otepľovania a najprosperujúcejšej spoločnosti sveta, ktorej zisky dosiahli v roku 2006 takmer štyridsať miliárd dolárov, býva častým cieľom „útokov“ organizácií na ochranu životného prostredia. Tom Jackson, ktorý sám miluje jazdu autom, si v poslednej dobe kladie otázku, či i on tak neprispieva k špinavej politike znečisťovania ovzdušia. Aby si bol odpoveďou istý, rozhodne sa navštíviť popredných amerických vedcov a mnohých odborníkov na klimatické zmeny, aby mu situáciu vysvetlili osobne. Odpoveď, ktorú dostáva či už od autora slávnej knihy Koniec prírody Billa McKibbena, alebo od novinára Rossa Gelbspana, ktorý za svoju prácu o životnom prostredí získal Nobelovu cenu, je jednoznačná. Grafy, ktoré popisujú skleníkový efekt, slúžia ako názorná ilustrácia toho, čo hovoria odborníci. Existujú aj iné grafy a hypotézy od iných odborníkov, tie si však doslova objednáva ExxonMobil a im podobní.

Tambogrande / Tambogrande: Mangos, Murder, Mining / Tambogrande: Mangos, Muerte, Minería

Ernesto Cabellos, Stephanie Boyd / Peru / 2006 / 85 min.

Režisérske duo Stephanie Boydová a Ernesto Cabellos sa vydali do Peru urobiť dokument o boji tamojších roľníkov proti skorumpovanej vláde a zahraničným ťažobným spoločnostiam. Do Tambogrande prišli pred desiatkami rokov noví osadníci, aby suché pláne premenili na sady a polia. Hlboko pod ich domami a sadmi však bolo objavené nálezisko drahých kovov, čo prilákalo zahraničné ťažobné spoločnosti, akou je i kanadský Manhattan. Napriek uisťovaniu o bezpečnosti ťažby dochádza vždy v určitej miere ku kontaminácii pôdy a vody. Ľudia sú potom nútení vysťahovať sa ďaleko od svojho rodiska, aby uvoľnili priestor na ťažbu. V krajine preto už niekoľko rokov prebiehajú demonštrácie v snahe o vyhlásenie referenda, či uprednostniť ťažbu, alebo poľnohospodársky spôsob života. Režisérom sa nakoniec podarí získať si dôveru niektorých domácich obyvateľov a v rozhovoroch s nimi zaznievajú jednoduché, ale presné argumenty, prečo je pre tamojšie obyvateľstvo nález „hrudy zlata pod ich domom“ tragédiou. Zo zlata a striebra sa nenajedia. Raz sa toto „bohatstvo“ vyťaží a ostane len zdevastovaná krajina a kontaminovaná pôda. Naopak rastliny predstavujú nekonečný kolobeh života. Tento názor spája tisíce Peruáncov. Predchádzajúci film z dielne Cabellosa a Boydovej – Choropampa – získal ocenenie na festivale Jeden svet v Prahe roku 2003.

MÁTE PRÁVO VEDIEŤ

Neželaná minulosť / No Past to Speak of

Jeremy Gans / Kanada / 2006 / 55 min.

Dokumentárna snímka Neželaná minulosť odhaľuje šokujúce znásilňovanie detí v Južnej Afrike. Režisér Jeremy Gans v nej sleduje príbeh päťmesačného dievčatka Vyanny, ktorá bola brutálne znásilnená v jednom z johannesburských slumov. O desať dní neskôr sa jej ujala Claudia Fordová, britská vedkyňa, žijúca niekoľko rokov v Južnej Afrike. Sledujeme príbeh malej Vyanny i jej adoptívnej matky. Fordová sa rozhodla poskytnúť dieťaťu nielen lásku a potrebnú starostlivosť, ale zároveň bojovať proti stigme, ktorú spoločnosť prisúdila jej znásilnenej dcérke. Film ju sleduje i pri jej kampani za boj proti juhoafrickým predsudkom a falošným mýtom. Snaží sa tiež odpovedať na otázku, prečo je práve v Južnej Afrike znásilňovanie detí rozšírené ďaleko viac ako kdekoľvek inde na svete. Prostredníctvom rozhovorov s juhoafrickými vedcami a aktivistami režisér postupne odhaľuje strašné mýty, ktoré sú v juhoafrickej spoločnosti rozšírené. Ešte šokujúcejšie sú dôkazy o tom, že na rozširovaní týchto klamstiev sa významne podieľajú i juhoafrické média.

O vojne a mieri / A Story of People in War and Peace

Vardan Hovhannisyan / Arménsko / 2006 / 70 min.

Vardan Hovhannisjan mal ako novinár v priebehu piatich dní zaobstarať správu o boji v prvej línii v karabašskej vojne, ale nakoniec tam ostal dobrovoľne štyri roky. Keď sa ho syn niekoľko rokov po vojne opýtal, či bol vojakom, nevedel ako odpovedať. Chcel zabudnúť a odrazu sa jeho spomienky vrátili. Zložitosť otázky i odpovede súvisí s dôvodmi, prečo táto vojna vôbec vznikla a za čo v nej ľudia bojovali. Hovhannisjan sa vydáva za ostatnými spolubojovníkmi a pýta sa ich na pocity späté s minulosťou. Politický kontext takmer vynecháva, takže výsledný obraz nevypovedá len o tejto vojne, ale o všetkých ozbrojených konfliktoch, v ktorých sa vinou nestabilnej situácie stávajú zo susedov nepriatelia. Od profesionálnych vojakov sa títo bojovníci líšia práve vzťahom k svojim protivníkom. Ich vojnové „jazvy“ sú ale zároveň podobné traumám, ktoré si z vojny prinášajú profesionáli. „Všetci sme poznamenaní vojnou,“ vraví Hovhannisjan a jeho rozhovory s tými, ktorých sa mu podarilo nájsť, to potvrdzujú. Na trpkú minulosť nie je možné zabudnúť a jej stopy sa vždy niekde prejavia, či už v poznamenanej psychike, v narušených rodinných vzťahoch alebo v snahe zabudnúť. Tá ale nič nevyrieši.

RÓMOVIA MEDZI NAMI

Čierne slovo / Black Word / Kálo Láv

Róbert Kirchhoff / SR / 1999 / 37 min.

Film Čierne slovo je pokusom o nahliadnutie do neznámeho sveta slovenských Rómov, o ktorých takmer nič nevieme či nechceme vedieť, hoci žijú medzi nami a predsa na okraji spoločnosti. Do rómskej osady Hermanovce na východnom Slovensku prichádza výtvarník Fero Guldan, aby s jej obyvateľmi prežil niekoľko dní a pokúsil sa vyniesť na povrch fragmenty z ich života. V ich domácom prostredí rozprávajú o svojom odmietanom národe a pokúšajú sa pomenovať najnaliehavejšie problémy, ktoré môžu byť príčinou neradostného stavu, v ktorom sa dnes slovenskí Rómovia ocitajú. Učiteľ, maliar, novinár, hudobník či nezamestnaný prejavili vôľu stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti. Rozprávajú o romipen – o podstate rómstva, rómskosti. Napriek inému kultúrnemu modelu, ktorý rešpektujú, si dokázali udržať pôvodnú kultúrnu a existenčnú paradigmu, vychádzajúcu z ich koreňov. Ich pohľady, názory sú konfrontované so životom obyvateľov jednej z najbiednejších rómskych osád v tejto krajine. Takže nehovoria len o sebe, ale najmä o svojom národe, ku ktorému sa hlásia a ktorý reprezentujú. Neobyčajná expedícia do vlastnej krajiny sa tak stáva intímnou cestou do rómskeho sveta a výpoveďou o identite a o pocite izolovanosti. Obrázky z osady sa striedajú s portrétmi Rómov žijúcich medzi majoritným obyvateľstvom.

O Soni a jej rodine / Sona and Her Family

Daniela Rusnoková / SR / 2006 / 35 min.

Mladá režisérka Daniela Rusnoková si zvolila uprostred rómskej osady Rudňany jednu z rodín, ktorú sledovala v priebehu rokov 2004 – 2006. Tá sa stala jej priepustkou do centra komunity. Stredobodom výpovede o životnom štýle tamojších Rómov je matka pätnástich detí Soňa, silná, milujúca žena, dobrá matka i manželka. Film sleduje jej každodenné starosti o obživu a boj s nevhodnými vonkajšími podmienkami, ktorý je stále ťažší. Snímka je zložená z dvoch rovín. Vonkajší pohľad na ľudskú púť a komentovaný záznam všedného dňa je dopĺňaný intímnou spoveďou Soni, jej najtajnejšími obavami, starosťami, ale i drobnými radosťami. Film je pútavým obrazom ženy s neľahkým osudom. Ukazuje možnosť, ako sa citlivo priblížiť k cudziemu človeku, popisuje tiež súčasnú situáciu Rómov na Slovensku.

DEMOCRACY REPORT

Hlasujte za mňa / Please Vote for Me

Weijun Chen / Čína / 2006 / 55 min.

Prvý školský deň v čínskej základnej škole vyberú učitelia z prváčikov troch kandidátov na post „triedneho dozorcu“. Deti si z nich samy jedného zvolia. V krajine, kde o slobodných voľbách nemôže byť ani reč, si deti môžu vyskúšať, aké to je byť kandidátom či slobodným voličom. V triede, ktorú autori dokumentu sledujú počas celého predvolebného obdobia, boli navrhnutí dvaja chlapci a jedno dievča. Nevinná hra sa čoskoro mení na zákerný zápas hodný skutočných politikov. Prvými radcami malých kandidátov sú ich rodičia, ktorí berú nomináciu svojich detí snáď ešte svedomitejšie než ony samy. Na rad tak prichádzajú i nekalé praktiky, ako je uplácanie spolužiakov prísľubom nejakej funkcie, ohováranie protivníkov, lichotenie i vyhrážky a nakoniec i predvolebné darčeky. Dokument, ktorý budí úsmev na tvári a niekedy i hlasný smiech, zanechá v premýšľavom divákovi pravdepodobne i mrazivý pocit. Čo asi vyrastie z detí, ktorých detský svet je už tak skoro napadnutý prefíkanými spôsobmi dospelých? Film Hlasujte za mňa vznikol v rámci projektu „Prečo demokracia?“.

Lekcia bieloruštiny / A Lesson of Belarusian / Lekcja białoruskiego

Mirosław Dembiński / Poľsko / 2006 / 51 min.

V roku 1990 vyhlásilo Bielorusko zvrchovanosť a rok nato, po rozpade ZSSR, i svoju úplnú samostatnosť. Na začiatku tohto obdobia vzniklo v Minsku národné elitné lýceum. Rok 1995, kedy k moci nastupuje Alexander Lukašenko, znamenal koniec slobody a demokracie v Bielorusku a začiatok ťažkých časov lýcea. V roku 2003 bola táto oáza slobody a pestovania bieloruského jazyka zakázaná. Študenti ani pedagógovia sa ale nevzdávali a vo výučbe i v šírení slobodomyseľných názorov pokračovali v ilegalite. A čo viac, začínali sa stále silnejšie búriť. Dokument je neobyčajne dynamickým popisom ťaživej situácie v súčasnom Bielorusku prostredníctvom pohľadu na najmladšiu generáciu študentov školy. Tí vstupujú do predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2006 s nádejou, že nové voľby určite pomôžu zlepšiť ako politickú, tak i sociálnu úroveň krajiny. Režisér Mirosław Dembiński kombinuje rozhovory s mladými ľuďmi so sugestívnymi zábermi z priebehu volebnej kampane a „protest songami“. Film je nielen strhujúcou výpoveďou o situácii v totalitnom štáte, ale i dôkazom toho, že mladí ľudia majú silu ovplyvniť svoje životné podmienky a protestovať proti ubíjajúcej totalite.

Námestie / The Square / Ploscha

Jurij Chaščevatskij, Sjarhej Isakav / Bielorusko / 2007 / 87 min.

Dokument s vtipným komentárom popisuje situáciu v období pred i po posledných prezidentských voľbách v Bielorusku 2006. Popredný bieloruský dokumentarista sleduje osudy ľudí demonštrujúcich na námestí, zákroky polície, manipuláciu obyvateľov prostredníctvom televízie, cenzúru a najmä samotného Alexandra Lukašenka a jeho politickú „obratnosť“.

Traja kamaráti / Three Comrades / Drie Kameraden

Masja Novikova / Holandsko / 2006 / 99 min.

Traja kamaráti Ruslan, Ramzan a Islam sa na začiatku deväťdesiatych rokov preháňajú ulicami čečenského mesta Groznyj s autorádiom pusteným na maximum. Niekoľko mesiacov nato je ale Ruslan ruskými vojakmi zatknutý a popravený. Ako druhý zomiera Ramzan – pri leteckom ostreľovaní. Posledný z troch kamarátov, lekár Islam, vojnu prežije len vďaka deportácii do Holandska. Práve v jeho novej zemi začína režisérka Masja Novikovová natáčať dokument o smutných osudoch troch veselých kamarátov. Snímka je založená predovšetkým na rozhovoroch s tými, čo prežili a ich spomienkach na osudy ústrednej trojice mužov. Čriepky z minulosti sú dopĺňané bohatým filmovým archívom, ktorý bol nájdený medzi pozostalosťami kameramana Ramzana. Snímka je veľmi cennou mozaikou intímnych spovedí, úprimných myšlienok ponižovaných občanov Čečenska a jedinečnou ukážkou absurdity, ktorá dokáže spôsobiť najvyššie možné utrpenie. Prináša neobyčajne autentický vhľad do centra masakrov i do života obyčajných ľudí žijúcich vo vojnovej zóne.

ŽENSKÝM HLASOM

Padlý anjel / Fallen Angel / Gevallen Engel

Masja Novikova / Holandsko / 2005 / 50 min.

Ruské dievča Tatiana uverila sľubom a odišla so svojím priateľom za prácou do Holandska. Tu ju však namiesto dobre platenej brigády čakala zrada a poníženie. Jej partner ju predal pasákovi, ktorý ju nútil k prostitúcii. Pri prvej príležitosti svojmu väzniteľovi utiekla a požiadala o pomoc políciu a štátne úrady. Namiesto záchrany ju však čakal dlhý súdny proces, ktorý jej a ani jej rodine neposkytol žiadnu ochranu pred zločineckým gangom. Tatiana sa však nevzdáva a niekoľko rokov bojuje ďalej za svoje práva. Netradičná forma spracovania dokresľuje dramatický životný príbeh o nespravodlivosti a dvojnásobnom ponížení. Detaily predmetov a výjavov zo života silnej a samostatnej ženy dopĺňajú tok jej výpovedí a koláž obrazov je skôr ilustráciou než záznamom rozhovoru. Prostredníctvom veľmi osobného portrétu sa odhaľuje systém mafií, ktoré vo vyspelých štátoch obchodujú s „ľahkými“ obeťami. Film ukazuje, ako je ťažké začať vlastný boj, a predovšetkým odhaľuje slabiny a nedostatky demokratického zriadenia, ktoré deklaruje svoju pomoc slabým a utláčaným.

Tenký ľad / Thin Ice

Hakan Berthas / Švédsko / 2006 / 57 min.

Dynamický príbeh o tolerancii a vlastnej sile začal v okamihu, kedy sa v severoindickom Ladaku mladá budhistická študentka Dolkar rozhodla, že chce hrať ľadový hokej. Na tréning začala lákať i svoje kamarátky a vybudovala klzisko. Presvedčila miestne organizácie, že i ženské družstvo môže byť zaradené do národnej súťaže, ktorá zatiaľ patrila iba mužom. Diváci sa stávajú svedkami dramatického športového turnaja plného radosti. Vstupujú do hry, ktorá zmazáva nielen rodové, ale i náboženské rozdiely a ruší nejedno tabu. Film je optimistickou ukážkou toho, že i svojrázne prianie jedného dievčaťa môže náhle odbúrať predsudky, v tomto prípade voči športujúcim ženám a ich účasti na „mužskej“ zábave. Zároveň je i dôkazom toho, že nemusí byť ťažké spojiť celkom odlišné náboženské skupiny a rivalitu pretaviť v mierové súperenie o pohár. Fascinujúci je taktiež zápas žien, ktorý je svojou energiou a nadšeným amaterizmom taký odlišný od stretu trénovaných profesionálnych hráčov západného sveta.

STRETY A STRETNUTIA KULTÚR

Berkat a Maršo – šťastie a sloboda / Berkat a Maršo – Happiness and Freedom

David Čálek / ČR / 2007 / 70 min.

Detská tanečná skupina Maršo vznikla v utečeneckom stanovom tábore Sputnik, na čečensko-ingušskej hranici. Počas piatich rokov tu žilo viac ako deväťtisíc čečenských utečencov. Reportérka Petra Procházková založila v Českej republike združenie Berkat ako reakciu na masakre civilného obyvateľstva ruskou armádou v Čečensku. Združenie od tej doby neustále pomáha jej civilným obetiam, predovšetkým ženám. Berkatu sa v roku 2003 podarilo usporiadať turné súboru Maršo v Čechách. Cieľom bolo priniesť deťom iné ako hrôzostrašné zážitky vojny a upozorniť Čechov na zúfalú situáciu v krajine postihnutej mediálnou blokádou. V dokumente sa striedajú výpovede o vojne, o zmysle pomoci druhým s diskusiou o tom, ako prebudiť Čechov z pasivity a zo sústredenia sa na seba samých. V roku 2006 sa Berkat rozhodol opäť pozvať deti z Marša. Tábor Sputnik bol však medzitým rozpustený a deti bolo potrebné hľadať po celom Čečensku. V ich životoch sa mnohé zmenilo. Zmenili sa i samotné deti a nakoniec bolo iné aj ich prijatie v Česku. Už to neboli úbohé malé deti z vojny vďačné za plyšových medvedíkov. Odrazu tu stáli nároční mladí ľudia s neistou budúcnosťou a s puncom malých teroristov.

Japtik / Japtik – Chese

Edgar Bartenev / Rusko / 2006 / 29 min.

V sibírskej tundre, na „Konci sveta“, ako sa v miestnom dialekte územie nazýva, žije skupina kočovných Nencov, ktorí putujú krajinou so svojím stádom sobov. Tento národ žije v úplnom súlade s okolitou prírodou, bez poznatkov o pravidlách vzdialeného sveta. Pre jasnejšie rozpoznanie mnohých kurióznych detailov je pôsobivá koláž obrazov sprevádzaná titulkami, ktoré s humorom a nadhľadom komentujú mozaiku každodenných obrazov. Tento svieži „komentár“ predstaví starého šamana Iriho Tadiba, ktorý síce má podľa nášho poňatia času okolo deväťdesiat rokov, ale podľa jeho vlastnej časomiery má ešte len tridsaťpäť. Snímka odhaľuje nielen rozdielne životné zvyky, ale aj iné ponímanie času a priestoru. Film Edgara Barteneva je výstižnou etnografickou štúdiou o kočovnom národe. Poeticky medituje o rytme života riadeného tepom prírody a je tiež zaujímavou výpoveďou o odlišnej kultúre. Príťažlivé kompozície krajiny sa striedajú s detailmi ľudských tvárí, tiel zvierat i autentických pohľadov na miestne zvyky. Výtvarný materiál je veľmi originálne dokresľovaný hudbou. V necelej polhodine filmu je tak obsiahnutá sugestívna výpoveď, intímny portrét jedného zabudnutého národa, ale i nádherná esej o rozmanitosti kultúr.

Mladý hrdý nácko / Young, Nazi and Proud

David Modell / UK / 2002 / 49 min.

Reportér David Modell strávil niekoľko mesiacov po boku vplyvného člena extrémistickej Britskej národnej strany Marka Coletta. Tento univerzitný študent hovorí o svojich sympatiách k nacistickému Nemecku i k jeho vodcovi. Prehlasuje, že by radšej žil v 30. rokoch v Hitlerovej ríši než v mnohých súčasných mestách demokratického kráľovstva, a svoju výpoveď dopĺňa nenávistnými rasistickými poznámkami. Skutočne otvorený je však jedine vtedy, keď sa domnieva, že kamera je vypnutá. Na základe usvedčenia zo sympatií k nacistickým ideám sa strana tohto charizmatického muža verejne zrieka. Režisér ale sleduje ďalšie udalosti a dostáva sa pod povrch praktík politikov. Odhaľuje, že celá táto aféra slúžila len na posilnenie volebných šancí krajnej pravice. Spriaznenosť vedenia Britskej národnej strany s Markom Colettom trvá, rovnako tak neprestáva jeho príprava na post predsedu mladých nacionalistov. Pred očami diváka sa odohráva nielen šokujúca ukážka politických a mediálnych machinácií, ale hlavne je tu vykreslený desivý portrét muža, ktorý dokazuje, že nebezpečné idey nestrácajú svoju pôsobivosť ani potom, čo sa stali príčinou a základom rozsiahlej genocídy. Latentné násilie je v spoločnosti stále živé.

Most cez Wadi / Bridge over the Wadi / Gesher Al-Havadi

Barak Heymann, Tomer Heymann / Izrael / 2006 / 57 min.

V kraji Wadi, ktorý sa nachádza v strede Izraela, žijú v tesnej blízkosti Židia a Arabi. Po desiatkach rokov násilných konfliktov sa rodičia z oboch strán rozhodli založiť spoločnú bilingválnu a národnostne zmiešanú školu pre svoje deti. Sama idea akoby zrazu prehlušila národnostné, politické a náboženské konflikty celého Izraela. Atmosféra prvého školského dňa dokazuje, ako radosť detí dokáže obmäkčiť rodičov, ktorí odrazu znesú i prítomnosť svojich „nepriateľov“. Režiséri Barak a Tomer Heymann však neodišli hneď ako získali niekoľko optimistických záberov. Každý štátny alebo náboženský sviatok znamená pre učiteľov a rodičov detí neľahké rozhodovanie o tom, čo je správne a čo sa majú deti učiť. Zatiaľ čo izraelské deti môžu chápať modlenie pri moslimských sviatkoch spolu s palestínskymi spolužiakmi ako ďalší druh zábavy, tak napríklad štátny sviatok deklarácie nezávislosti Izraela medzi nich vnáša etnické napätie. Napriek tomu tieto deti, zatiaľ len málo zaťažené predsudkami, provokujú rodičov neustálymi otázkami a nútia ich uvažovať o svojich názoroch. Nezdá sa, že by sa deti vzdali nových priateľstiev, ale už teraz sa musia rozhodovať, či im bude vlastná tolerancia, alebo zášť predchádzajúcich generácií.

Povrazochodci / On a Tightrope

Petr Lom / Kanada, Nórsko / 2006 / 71 min.

V čínskej provincii Sin-ťiang pri severozápadných hraniciach krajiny žije osem miliónov Ujgurov. Ako vyzerá život najväčšej moslimskej minority v krajine, kde je potlačovaná akákoľvek snaha o jedinečnú identitu? Kanadský režisér českého pôvodu Petr Lom sa vo svojom dokumente sústredí na siroty žijúce v meste Jengisar, ktorých výchova je celkom závislá od štátnych zamestnancov, ktorí sú plne lojálni k štátnemu režimu. Tamojší sirotinec sa nachádza v tesnej blízkosti mešity, odkiaľ sa denne ozýva spev muezínov. Náboženstvo majú však ujgurské deti až do osemnástich rokov zakázané. Striedaním moslimských melódií s čínskymi bubnami, ktoré udávajú rytmus pri školských cvičeniach, evokuje režisér snímky tlaky súperiacich o to, na akú stranu sa deti priklonia. Druhú národnú tradíciu, ktorú sa podarilo aspoň čiastočne zachovať, je umenie povrazolezectva, ktorému sa deti učia a sľubujú si od neho šťastnejšiu budúcnosť. Ľahkosť, akú deti zažívajú pri „chôdzi v oblakoch“, ostro kontrastuje so stiesnenou náladou školského dvora pod dohľadom učiteliek. Chôdzu na povraze využíva kamera k výtvarne i emočne silným metaforám o váhavom vzdore proti čínskemu útlaku.

JEDEN SVET DEŤOM

Sariho mama / Sari’s Mother

James Longley / USA / 2006 / 22 min.

Zatiaľ čo deti ešte spia, ženy už zakladajú oheň, aby pripravili raňajky z kozieho mlieka, ktoré práve nadojili. Malá oáza v irackej púšti sa prebúdza do ďalšieho dňa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tak vyzerá pokojný život mimo dosahu civilizácie. Potom však nad dedinou náhle preletí stíhačka americkej armády. Deti okamžite vybehnú z tieňa stromov, aby ju videli. Malý Sari však tak rýchlo vstať nemôže. Je príliš slabý i na to, aby chodil s ostatnými do školy alebo sa hral viac než pár minút. Sari bol pred pár rokmi nakazený v nemocnici vírusom HIV a jeho ochorenie je už v pokročilom štádiu. Matka s ním cestuje k lekárom, ktorí mu však nedokážu pomôcť. Na ministerstve zdravotníctva sa neúspešne dožaduje odškodnenia. Dáva synovi bolestivé injekcie, ktoré ale postup choroby nezastavia. To všetko robí s odhodlaním, ktoré pre Sariho znamená útechu a nekonečnú oporu. Pôsobivá snímka Sariho mama renomovaného režiséra Jamesa Longleyho približuje osud irackej ženy, ktorá sa i v ťažkých podmienkach snaží zaistiť svojmu synovi dôstojný život. Longley v tomto filme, rovnako ako vo svojej predchádzajúcej oceňovanej snímke Fragmenty z Iraku, opäť využíva intímnu a pôsobivú prácu s kamerou.

Šahin / Shahin

Minna Lindroos / Fínsko / 2004 / 14 min.

Šahin žije so svojou matkou vo fínskom meste Hakunila. Jej meno však neznie veľmi fínsky. Keď mala tri roky, jej vtedy iba devätnásťročná matka stála pred ťažkým rozhodnutím: riskovať život a zostať v Iráne alebo sa vydať na nemenej nebezpečnú cestu preč z krajiny. Niekam, kde Kurdi, ku ktorými obe patria, nie sú prenasledovaní. Po niekoľkých rokoch sa matka s dcérou usadili vo Fínsku. Dnes si Šahin iba matne spomína na všetky okamihy, kedy im hrozilo nebezpečenstvo a tiež na to, ako sa v novej krajine učili nezrozumiteľný jazyk. Trvalo jej štyri roky, než začala premýšľať vo fínčine. Uvedomuje si, že dospelej by jej to trvalo určite dvakrát tak dlho. I keď tvrdí, že nevníma rozdiel medzi sebou a ostatnými deťmi v škole, cíti sa „iba“ ako fínska občianka, a nie Fínka. Na Irán má len pár spomienok, ale občas jej niekto pripomenie jej pôvod a ona sa musí brániť, pretože mediálne povedomie o Kurdoch je jednostranné. Vedomie odlišnosti však Šahin nijako nekazí bezstarostné obdobie jej štrnástich rokov. Keď nacvičuje so spolužiačkami tanečné predstavenie, stráca sa pocit odlišnosti i strach, ktorý ako malá prežila.