KOŇYK (vlastným menom Peter Schredl) sa narodil v 61. roku. Aktívne sa venuje muzike od roku 1980. V tomto roku zakladá skupinu Paradox, ktorá funguje do roku 1984. Od tohoto času dodnes lídruje, spieva, skladá a šantí v kapele ZÓNA A…. A ako sa má dnes, jeho plány i pohľady…

KOŇYK (vlastným menom Peter Schredl) sa narodil v 61. roku. Aktívne sa venuje muzike od roku 1980. V tomto roku zakladá skupinu Paradox, ktorá funguje do roku 1984. Od tohoto času dodnes lídruje, spieva, skladá a šantí v kapele ZÓNA A. Za mladších čias elektromontér na železnici, 4 roky elektromechanik v laboratóriu, 2 roky nočným vrátnikom. Po revolúcii si otvoril na sídlisku bazár s platňami, ktorý po pol roku musel zase zatvoriť. Po ženbe sa narodila dcérka Petronelka a Koňyk sa upísal na dlhých 10 rokov Colnej deklarácii, jako úradník. V súčasnosti sa chystá urobiť si živnosť na aktivity okolo svojho labelu a distribúcie…

Tak ako sa darí našej nestarnúcej hviezde?

Neviem koho máš na mysli,lebo ja nie som ani hviezda,ani nestarnúca.Asi si si ma s niekým pomýlil.Ale ďakujem za poklonu.Až na to,že teraz nemám prachy ,sa mi darí dobre.

Čo nové v Zóne A?

Máme nahratý nový album: ZÓNA A NA PREDAJ. Ešte potrebujeme opraviť pár spevov a mixov a je hotovo. Revo teda ,ešte bude mať aj dosť roboty s obalom a snáď sa nám podarí urobiť aj videoklip. Po zlých skúsenostiach s EMI to vydávam sám,tak mám veľa starostí a hlavne to požralo všetky moje prachy a narobil som si dosť veľké dlhy. V máji bude 20. výročie založenia Zóny, tak bude 28.5. v Propeleri taký koncert, na ktorom by sme mali pokrstiť nový album a chceli by sme odohrať aj zopár pesničiek v pôvodnej zostave.

Prečo ZÓNA A NA PREDAJ?

Mali sme taký pracovný názov :“Jednou nohou v raji“, ale neboli sme si ním nejako istí, tak sme raz po nahrávaní sedeli s Revom v Stoke, rozmýšlali nad názvom a zrazu nás to napadlo. Je to podľa našej najnovšej pesničky.

Aké skúsenosti s EMI máš na mysli?

Najprv,v začiatkoch, keď sme vydali „V životnej forme“, bola tá spolupráca v pohode. Potom to ale išlo dolu vodou. Najprv tu vymenili šéfa slovenskej pobočky a tomu novému zobrali právomoci. A asi za 2 roky zrušili tuna v Bratislave pobočku úplne a všetko sa muselo vybavovať cez Prahu.

Samozrejme, finančne to tiež škrípalo, za 5000 predaných nosičov „Nikto nevie jak to dopadne“ nám poslali každému 5000 sk a aj to sme ich museli rok a pol naháňat, stále tam telefonovať…

Čo človeka stojí, vydať si album sám?

Nie som v tom našťastie úplne sám, aj ostatní členovia mi veľa pomáhajú

finančne aj ináč. Dúfam, že tie náklady neprevýšia 150 000.Ale samozrejme, album sa dá vydať aj za menej peňazí.

Ozaj, okrem teba tam ešte hráva niekto z pôvodnej zostavy?

Nie. Pred vyše 2 rokmi odišiel Leďo a tak som zo zakladajúcich členov zostal len ja. Ale Lump a Mikko už sú v Zóne 13 rokov, takže pre mňa sú oni

pôvodná zostava. A Revo zapadol medzi nás ako hovno do žumpy,

tak je momentálne v kapele veľmi dobrá nálada .

Myslím, že Leďo hráva s Princami, bicman v Brieckfielde…. Sleduješ ich osudy trochu?

Jasná vec, že sledujem. Na Princoch som bol už najmenej 3 krát, na Brickfielde ešte viac. S Ozim, Braňom a Sveťom sa často stretávame a sme dobrí priatelia. S Leďom to teraz škrípe, je nahnevaný, že Revo odišiel z Princov, ale verím, že sa to zlepší.

Ktorá z týchto dvoch kapel ti viac sadne? Mám na mysli muzikantsky.

Obidve su velmi dobre a muzikantsky mi sedia priblizne rovnako.

Prečo sa vlastne stará zostava tak rozštiepila? Prirodzený vývin?

Sveťa sme vyhodili ešte v 1988 kvôli hudobným nezhodám, počúval vtedy veľa alternatívnej hudby, začal to vťahovať aj do Zóny a nám sa to nepáčilo. Braňo Alex chcel v 1990, aby sme z kapely vyhodili Leďa. Ja som bol proti tomu, tak odišiel a Ozi išiel s ním. A konečne s Leďom som hral 22 rokov, tak tento rozchod bol samozrejme najtažší. Ale už to nešlo, v kapele bola zlá atmosféra. Mikko,Lump a ja sme boli na jednej strane a on proti nám. Vadilo mu na nás veľmi veľa vecí. Nám vadilo veľa vecí na ňom. Mali sme odlišné názory na fungovanie kapely. On chcel veľa skúšať, vymýšľať a my sa chceme hlavne baviť. Ale myslím, že pre slovenskú punkovú scénu boli tieto

odchody veľkým obohatením. Veď keby títo fešáci neodišli, tak by nevznikla Slobodná Európa, Brickfield, Princovia a vlastne ani ExTip by sa možno nereaktivoval a nezažil by svoju najlepšiu éru, keď sa tam Sveťo vrátil. A verím, že aj Zóna si napriek všetkým týmto odchodom dokázala udržať úroveň, takže žiadnu nostalgiu necítim.

Čo to znamená, že sa chcete hlavne baviť? Na muzike a textoch vám nezáleží?

Jasné, že záleží. Ak si už počul dáke naše nové pesničky, tak musíš

uznať, že to sú hudobne aj textovo skvosty.he he. Ale chceme hrať a skúšať len toľko, koľko nás to baví. Nechceme, aby sa z kapely stalo niečo, ako chodiť do roboty.

V tých začiatkoch osemdesiatych rokov nebolo okrem vás asi na Slovensku veľa podzemných kapiel. Či áno?

Nie, že nebolo veľa, ale neboli skoro žiadne. Ex Tip a Paradox. To je asi všetko. Vlastne ešte Chór Vážskych Muzikantov. Tí už, tuším, vtedy hrali tiež. Ale zase nazývať nás podzemnými, to nie je presné. Punkovými,to ano.

Ozaj, aj u vás to za totality fungovalo na prehrávkach? Alebo ste boli v podzemí?

Chceli sme fungovať na prehrávkach, ale asi 3x nás vyhodili, tak sme museli fungovať podzemne.

V Čechách sa o tých časoch veľa popísalo. Myslíš, že by nestalo za to spracovať tie časy aj u nás? Ja myslím, že ano.

Sveťo s Braňom chceli písať takú knižku. Však aj ja by som chcel, ale asi by s tým bolo veľa roboty a teraz na to nemám moc času.

Spomínali sme kapely v začiatkoch u nás. Nebola však spomenutá Davová Psychóza. Veď oni tiež začínali v tom čase. Či nie? Aký je váš kontakt?

To akože som ich naschvál nespomenul? Aby som minimalizoval ich zásluhy? Akože ich nemám rád? Alebo také čosi? Ty si sa pýtal na začiatok 80tych rokov a oni vznikli, tuším nejak okolo roku 1987. Neviem presne. To skôr som zabudol na Travex(neskorší Problém 5), tí začali v roku 1983. Potom tam boli kapely tak okolo roku 1985: Tlak,Barbus,Krach,Spray,Mladé rozlety…a ďalšie.

S Davovkou sa stretávame dosť často v Stoke, dáme pivko a sme priatelia. Osobne si myslím, že Antropofóbia je asi aj najlepším slovenským punkovým albumom všetkých čias.

Stále držíš „frontmanské žezlo“ v kapele ty?

Keď si sólovým spevákom, tak musíš byť aj frontmanom. Spevák, ktorý nie je frontmanom, asi moc dobrý nebude. A keďže som v kapele najdlhšie a som najstarší, tak mám na starosti aj vybavovanie koncertov a vlastne väčšinu organizačnej práce. Čo sa týka hudby, tak máme v kapele dôslednú demokraciu, pesničky si obodujeme a tie, čo majú veľa bodov sa hrajú. Tie, čo málo, vypadnú. Skladateľským frontmanom je teraz Revo. Robí väčšinu hudby, veľa textov a aj s mojimi textami mi pomáha. Tvorba kapely je však teraz oveľa kolektívnejšia, Lump bude mať na novom albume asi 4 pesničky. Vlastne každý z nás štyroch bude mať na albume aj svoju hudbu, aj svoj text.

Vždy si šéfoval ty?

Čo ja viem. To nebolo šéfovanie. Len tá organizačná a vydavateľská práca bola na mne od začiatku. Nikomu sa nechcelo chodiť po národnych výboroch a rôznych úradoch. Bola to naozaj nepríjemná záležitosť. Pekne sa nabok učesať, nasadiť okuliare a hrať prestavbového szmáčika, len, aby si dostal dáku pečiatku a mohol hrať na nejakom otrasnom festivale. No a keď všetko vybavuješ a si spevákom, tak jasné, že si frontman. Vlastne s Leďom bol ku koncu problém, začínal si stále viac nárokovať hlavné slovo v kapele. Nepáčila sa mu tá demokracia a mne sa zase nepáčilo, že jemu sa tá demokracia nepáči.

Chcel meniť doterajšie pomery aj celkové smerovanie kapely? To ani nie. On chcel, aby sme proste viac makali. Mali sme skúšku raz za mesiac. My sme sa na tom smiali, že ako málo skúšame, jeho to sralo. Potom bol koncert, samozrejme, že my traja sme sa mýlili a zase sme sa smiali a jeho to zase sralo. Chcel, aby sme sa učili dáke prebraté pesničky, že na oživenie. Hlavne, keď sme hrali vonku. No, ale nám stačilo, že sme vedeli 3 a ďalšie už sme sa učiť nechceli… Aj tá tvorba bola hudobne skoro výhradne na jeho pleciach. Robil aj výborné texty a jemu sa nepáčilo, že nám sa makať až tak nechce… A z jeho uhlu pohľadu mal aj opodstatnenie jeho pocit, že ten člověk, ktorý viacej maká by mal mať v kapele väčšie slovo, než ten, čo toho až tak veľa nevymyslí. Keby som to trochu prehnal, tak by som to prirovnal k futbalu: My 3 ho hráme dakde na trávniku v parku, alebo v telocvični raz za týždeň. Žiadny tréning a dosť sa tešíme aj na to, že keď dohráme, tak pôjdeme do krčmy na pivo a budeme sa zabávať, tancovať, trepať blbosti… také odreagovanie. No a Leďo by chcel byť v mužstve, ktoré na sebe aj popracuje, bude trénovať, pripravia si taktiku… Proste v ambicióznejšom týme, ktorý myslí na postup. No ale my také ambície nemáme. Možno je to aj tým, že nemáme príliš veľa muzikantského talentu a on ho má na rozdávanie. Tak sme pre neho boli brzdou. A tak bol stale častejšie na nás nasratý… a my sme potom boli nasratí na neho… No a nasratému človeku potom vadí na tom druhom skoro všetko… Preto som bol veľmi rád, keď tak veľkoryso z kapely odišiel. Uvoľnilo sa tým miesto pre geniálneho Reva, s ktorým som veľmi

chcel byť v kapele. Možno, že keby neprijal tú ponuku ísť do Zóny, tak by som to zabalil… Ale toto hovorím len sám za seba. Ako som to ja cítil. Mikko , Lump a Leďo na to možno majú dost odlišné názory.

Ak by si porovnal starú a dnešnú Zónu…

Neviem veru. Najväčší rozdiel je asi v tom, že teraz hráme v demokracii a predtým v totalite. Tak sa hrá v úplne inej atmosfére.

Ja mám zase niekedy pocit, že tej totality je u nás stále ešte dosť. Najmä vo sfére mestských kulturákov, štátnych podpôr na kultúru, atď.

My v kulturákoch hrávame len výnimočne, ale som si istý, že máš pravdu.

Sleduješ alebo si všímaš aj názory vašich fandov na kapelu?

Samozrejme. Ale nechávame sa nimi ovplyvňovať len do istej miery. Veľa ľudí sa dožaduje rôznych starých pesničiek. Ale nás to fakt nebaví hrať stále dokola Pivo,Potopu… Tieto veci nám už totálne lezú na nervy. Ľudia by asi boli spokojní, keby sme ich hrávali, ale my nie. Pripadal by som si veľmi zle, keby som sa pretvaroval, že ako ma bavia. Aj keď samozrejme sa niekedy pretvarovať treba. Stane sa, že nemám náladu na koncert, najradšej by som zmizol domov, ale odohrať ho musím. Alebo máš náladu dobrú, ale prídeš do klubu, nedostaneš žiadnu šatňu, aparát a zvuk je hrozný, pred tebou rachotia ešte 3 HC kapely, takže sa nemôžeš s nikým ani rozprávať. Ľudí je málo a aj tí, čo tu sú, majú všetci fúzy, brady, vlasy do chvosta alebo dready. Tričká majú samozrejme Sex Pistols, Exploited, Che Guevara a marihuanové listy. Nikde žiadna pekná baba, keď áno, tak je pri nej 100 kilový skinhead, ktorý sa netrpezlivo obzerá, či sa nerysuje dáky problém. Opité špinavé individum s mastným spadnutým čírom ťa obíjma, z huby mu smrdí tyčka a opakuje stále dokola dáke hlúposti, núti ťa piť s ním tvrdé. Keď odmietneš, tak si samozrejme namyslený kokot, ale to si aj bez toho,lebo si z Blavy… Ešte že je tu pivko (teplé v plastovom pohari) a vínko (krabicový dunihlav). Ale nie. Väčšinou to nie je také zlé. Väčšinou je to úplne super.

Hold, cez 20 rokov na scene… To už sa predsa človek na niektoré veci asi pozerá inak…

Vyšlo vám už nejakých 6, či sedem albumov. Niekoľko z nich vyšlo u Inflagranti Records. Čo je to za značku?

Už za čias Parodoxu som pod týmto názvom rozširoval naše kazety. Neskôr

aj spriazneným kapelám: Krach(kde hral Lump), Barbus (Mikko) a Lord Alex (obaja). V rokoch 1986-91 som vydal aj, tuším 15 čísiel rovnomenného fanzinu. No a značku som obnovil v roku 1999, keď som vydal „Nech žijeme“. Neskôr pribudli reedície „Nie je to tak zle“ a „Potopy“.

Na tie ziny by som bol celkom zvedavý…

Nemáš byť na čo. Neboli to ziny, tak ako ich poznáme dnes. Zo začiatku som ich písal na písacom stroji, cez kopirák a na prieklepový papier. Takže bolo 6 kusov, z čoho ten 5ty a 6ty sa už dali čítať len obtiažne. Aj obsah tvorili v absolútnej väčšine len poprekladané články o punkových kapelách zo zahraničných časákov. No a anglicky som príliš nevedel. Ale bavilo ma to, to hej.

Sleduješ nejako aj predaj vašich platní?

Potopy sa predalo vyše 19000, Nie je to tak zle asi 5000, Útok na špicu

hitparády 2000, V životnej forme 9000, Nech žijeme 1200 a Nikto nevie

jak to dopadne 5500. To všetko sú približné čísla aj s LP platňami a kazetami. Pod značkou „In flagranti“ sa zatiaľ predalo (a vymenilo) tých 1200 ks Nech žijeme a po 600 ks Nie je to tak zlé a Potopy.

V akom náklade vlastne vyjde vaša posledná platňa?

Chceme vydať 1000 ks CD a keď sa predajú… čo dúfam, tak by sme dali dolisovať. Vyzerá to, že Hirax records bude robiť v licencii kazetové vydanie a švajčiarsky label Zurich Chainsaw Massacre snáď vinyl…

Existujú ešte aj nejaké staršie nevydané veci Paradoxu. Či nie? S nimi máš nejaké plány?

Existujú staré pivničné demá v dosť zlej kvalite. Pôvodne už mali byť vonku. Začali sme na tom s Leďom aj robiť, ale ako hovorím, momentálne nový album zožral všetky prachy. Tak až keď sa mi (dúfam) vrátia.

Nikdy ťa nelákal nejaký vedľajší hudobný projekt, príp. iná kapela?

To teda nie, nikdy. Som zástancom toho, že každý má mať len jednu kapelu.

Samozrejme je ok, ak spravíš nejaký príležitostný bočný projekt na určitý čas, ale hrať v stabilne v 2-3 kapelách, to sa mi nepozdáva. Radšej mať jednu a tej sa venovať na plno. Je to ako keby si mal 2-3 frajerky. Aj to sa dá, samozrejme, ale je otázne, či ti budú ľudia veriť, že to s nimi myslíš vážne.

Čo sa týka možností kapiel zahrať si, prípadne niečo vydať. Myslíš, že dnes sú na tom lepšie, ako trebárs pred tými 10-15-timi rokmi?

Tie možnosti su oproti socializmu neporovnateľné! Veď dnes môže hrať naozaj každý. Sú krčmy, kluby… aj aparatúra je oveľa dostupnejšia. Nikto ťa nediriguje, nemusíš mať žiadne pečiatky, schválené texty, prehrávky. Im sa to možno nezdá, ale dnešné mladé kapely žijú takmer v nebi! Ha ha!

Už dlhší čas mám pocit, že veková hranica punkáčov sa stále znižuje a znižuje. Na koncerty chodia borci od 13 vyššie. Aké máš skúsenosti ty?

Asi máš pravdu, ale tak to bolo na Slovensku vždy. Keď máš 18-20, tak už musíš byť solídny, normálne sa obliekať a tak. Česť výnimkam. Vo svete to je ale úplne ináč. Aj v Prahe je dosť punkov, čo majú okolo 30. V Anglicku, na najväčšom punkovom festivale Holidays in the sun, bola asi polovička divákov cez 30 a aj štyridsiatnici neboli žiadnou výnimkou.

Čím to podľa teba je? Veď to tak nebolo vždy. Či punk je už len prežitkom, určeným na pubertálne vybúrenie?

Myslím, že to tak bolo vždy od pádu totality. Len tých mladých je teraz v punku kvôli médiám typu MTV viac. Tak to tak môže vyzerať.

Žije ešte punk vôbec?

Toto je tá najdebilnejšia otázka a po pravde povedané som ju od teba nečakal. Väčšinou mi ju dávajú redaktori z povrchných rádií, televízií a časákov… Ale je pravda, že odkedy zomrel Dee Dee Ramone, to už nie je ono.

Ja som tým narážal možno aj v súvisloti s predchádzajúcimi otázkami. Minule som bol na punkovom koncerte dvoch BA-skupín a jednej českej a pripadal som si, jako v luxusnom značkovom módnom salóne…

Áno je to tak. Ľudia povyhadzujú spústu prachov za predražené značkové uniformy, namiesto, aby si kúpili odo mňa výborné cdčka…

Celkovo s alternatívnou kultúrou u nás je podľa teba aká situácia?

Zdá sa mi, že celkom dobrá. Jasné, že by mohla byť lepšia, ale pre samotných umelcov je lepšie, keď tvoria pod určitým tlakom. Ako ekonomickým, tak politickým. V stave určitej núdze a naštvanosti.

Trošku z iného lahváča… Čím sa vlastne živíš? Teda ak to nie je tajné? Viem, že sa venuješ aj distribúcii tvorby punkových kapiel, aj organizovaniu koncertov.

Posledný rok a pol som žil s úspor, predal som kopu cd a platní zo svojej

zbierky, niečo mi vynesie kapela,(tak 5-6 tisic mesačne. Viem, že ste na to zvedaví,ha ha ). Teraz si vybavujem živnostenský a skúsim tú distribúciu a label zoficiálniť. Koncerty organizujem len výnimočne, je s tým príliš veľa roboty a aj tak sa málokomu zavďačíš.

Na Slovensku ale nemávate až tak často koncerty? Či áno?

Podľa toho, čo je podľa teba často. Za rok máme tak do 40 koncertov a asi polovicu z toho na Slovensku.

Žiješ v Bratislave. Aký máš k nej vzťah?

Žijem tu od svojich 10 rokov a zvykol som si. Je to v pohode, ale, že by som bol dáky Blavo-patriot? Tak to určite nie.

Máš nejakú svoju obľúbenú krčmu, kde pravidelne chodievaš?

Jasná věc. Už 7. rok chodím do Stoky. Samozrejme, pre zmenu zablúdim aj inde, ale väčšinou tam. Teraz ju chcú dáki dementi zbúrať a postaviť tam nejaké mrakodrapy, či čo. Ale budeme ju brániť. Pridajte sa!

Akú máš skúsenosť s ujami, čo majú hlavy bez vlasov a sa im páči ujo Hitler? V Bratislave ich dosť.

To väčšinou nie sú ujovia, ale väčšie deti. Ja som už dosť starý a asi aj vďaka „Cigánskemu problému“ s nimi v Bratislave problémy nemám. Mne to je jedno. Nech si každý uznáva politiku akú chce. Ale nech ju nikomu nevnucuje a neútočí na ľudí, ktorí majú iný názor. Moje názory tiež nie sú vo všetkom „politicky korektné“, ale tým debilom, ktorí pichajú nožami náhodné obete na základe iného účesu, by som poodtínal ruky. Cigánov sa boja, tak napádajú tinedžerských študentov. Humus!

Je pravda, že chodíš každú sobotu hrávať futbal spolu s nacistickými skinheadmi?

To ti kto nakukal? Babka Kukalka? Ale ak patríš medzi ľudí, ktorí si myslia, že každý skinhead je nacista, tak áno. Hráme punkáči, skíni a normáli. S nacistami hrávam len volejbal, lebo s tými zdvihnutými pravicami dobre blokujú na sieti.

Aj niektori skor narodeni pankáči maju o vás trochu vyhrotenú mienku. Čo si o tom myslíš?

A na toto si ako prišiel? Myslíš dákych 20 ročných vysokoškolákov? Tomu

hovoríš starí punkáči? A čo to vlastne je, tá vyhrotená mienka? Akože sme komerčáci, fašisti, anarchisti, rasisti, feťáci, alkoholici, sexisti, teploši a namyslení kokoti, ktorí nevedia hrať? Tak to teda vôbec nie sme! A to mi môžeš veriť, lebo nás poznám veľmi dobre! Počkaaaj. Nooo,vlastne, keď nad tým rozmýšľam, tak tuším predsa až tak dobre hrať a spievať nevieme a hráme machrov, tak na tej namyslenosti niečo bude. Robíme si čo chceme a máme v názve Áčko, tak sme asi aj anarchisti… Hráme za slušné peniaze a raz-dvakrát do roka sme v telke, čiže sme komerčáci… Cigánsky problém? Rasisti jak vyšití!… A márne sa pretvarujeme… tie pohyby na pódiu… tam sa tá homosexualita zakryť nedá… Videli nás aj fajčiť marišku , čiže feťákov zaprieme ťažko. V kapele nemáme žiadnu babu, jasná sexistická diskriminácia žien!… Hráme aj so skinheadskými kapelami, ukážkový dôkaz podpory fašizmu. Ale alkoholici?!!! To teda v žiadnom prípade! A keď toto o nás bude

niekto rozširovať a dozvie sa to Mikko a Revo? Tak neviem,neviem… Tak potom u nás, v tzv. scéne, funguje riadne pokrytectvo….

Myslíš, že jednou z hlavných úloh hnutia Punk je práve odpor proti nazi-skinheadom? Ako sa na to pozeráš?

To určite nie. Punk hlavne nemá žiadne úlohy. Samozrejme, keď ťa ale hentakí blázni napádajú, treba sa rezolútne brániť.

No v tomto prípade by s tebou asi nejakí Oi alebo Hc nesúhlasili…

Veď nie je ani žiadny dôvod, aby so mnou súhlasili. Na punku je krásna

práve ta rozmanitosť. Názorová, výzorová i hudobná a prečo by mali súhlasiť s dákym starým hňupom, ktorý by im mohol byť otcom. Mládež bola, je a bude vždy radikálna a ja svoj názor nikomu nevnucujem. Len odpovedám, keď sa pýtaš.

A späť ku muzike… Akí su tvoji obľúbenci?

Stále tí istí:Boys,Ramones,Adicts,Lords of the New Church,Barracudas…

Zo slovenských kapiel?

Najradšej mám:Živé kvety, Happy Cocks,Slobodnú Európu, Brickfield, Princov a Vrbovských Víťazov.

Poznáš nejakú, zatiaľ menej známu kapelu, o ktorej si myslíš, že o nej v budúcnosti budeme určite ešte počuť?

Sú to práve Živé kvety. Hrajú už síce dosť dlho, ale som si istý, že ich nový album bude ešte o kusisko lepší, ako ten minulý! Je to najlepšia slovenská kapela. Nič viac.

A na záver. Čo chystáš pre nás do budúcna?

Zatiaľ mám hlavu plnú toho nového albumu, ale potom by som rád vydal

ten Paradox a snáď aj dáke DVD k tomu 20.výročiu Zóny by sa patrilo,nie?

Tak ďakujeme za rozhovor