„Na jar vykopať, ostrihať a presadiť !“

Nový album kapely Živé kvety: „Zlaté časy“, Slnko records 2009

Zlaté časy…ako pre koho. Recenzent gúľa očami, škrípe zubami a otvára okná. Vetráme! Piussi ešte nikdy neznela tak beznádejne, kapela sa zamotala v opakovaní svojich nápadov a najlepšou časťou albumu je jeho booklet. Čo z toho, keď kvety krstia svoje nové dielka každý rok a zatiaľ im ešte stále neodchádzajú fans, keď tejto kapele začína pomaly zúfalo chýbať autocenzúra. Gruľa sa škrabe vo vlasoch a spomína, aké to bolo svieže v deväťdesiatomšiestom. Lucia kvílila, chlapci okolo ešte neboli Neil Youngovia a celé to skôr pripomínalo školskú kapelu, hrajúcu svoje prvé piesne na stužkovej…Mať občiansky zdravé postoje je obdivuhodné a hlboký predklon je na mieste, strácať však kontrolu nad vlastnou tvorbou, poukazuje na stratu súdnosti. Gruľa si zalieza do spacáčika a v tme svojej izbičky ešte filozofuje o tom, či by nebolo pre kapely lepšie nikdy neopúšťať svoje garáže a nedokonalosti. A myslí to iste v dobrom, pseudokritik jeden. Veď si kedysi dávno urobil na tričku DIY nápis Živé Kvety. S patričnou hrdosťou a pýchou. Dobrú noc!

Publikujte tento článok na:
Filed under: Recenzie