…v jeden koncert prišla jedna česká Radúza do jednej bratislavskej miestnosti a tak zahrala a zaspievala, že fšeci z toho boli úplne na srajdu…

RADÚZA A JEJ PRESUNY ENERGIE

( 24. 4. 2004, Zrkadlový Háj, Bratislava )

Znova mala bratislavská obec možnosť po nejakom čase vzhliadnuť (dnes už veľkú star) koncert mladej pesničkárky Radúzy. Čakal som veľa ľudí, ale tak napraskaná sála ma prekvapila. Takisto aj vekové zloženie. Žiadna vysokoškolská, alebo iba mladá generácia… Množstvo ľudí vo veku mládežníckom, až po babičky. U všetkých rovnaká zábava, zážitky, reakcie. Radúze sa podarilo svojou muzikou, textom, ale hlavne svojim prístupom, na ten večer ovplyvniť všetky tieto vrstvy. Vyvolať v nich pohnútky. Čo sa tak často nevydí. Videl som Radúzu v jej úplných začiatkoch. Niekedy v čase, keď ešte ani jej prvý album nebol na svete. 17. novembra (rok si nepamätám), v jednej sále oproti UK na Šafárikovom námestí. 5, 6 rokov dozadu. Asi. Vtedy mladučká, menej sebavedomá… Už vtedy ale veľmi presvedčivá a úprimná. Aj preto som bol zvedavý, či ju veľký biznis neprevalcoval, či jej neodobral to podstatné. Úprimnosť. V tento štvrtkový večer vystúpila zrelá muzikantská osobnosť, s ochotou a presvedčením, že svojim vystúpením zanechá niečo v ľuďoch. Po stránke hudobnej som v začiatkoch jej tvorby (hlavne prvý album) mal pocit, že sa nevie rozhodnúť medzi akordeónom a akustickou gitarou. Tento pomer sa mi zdal nevyvážený. Medzi jej piesňami s doprovodnou gitarou a akordeónom je výrazný rozdiel. Dnes však (po vzhliadnutí koncertu i vydaní druhej platne) tento rozkol nie je tak výrazný. Chcel som napísať, že už nie je vôbec, ale nemôžem. Stále tam cítiť taký nejaký nezdravý rozdiel. Možno by som sa nad tým ani nemal zamýšľať. Jednoducho mám pocit, že je Radúza s harmonikou celistvejšia, viac zrastená… Najviac mi tento pocit, počas koncertu, bil do očí pri úplne poslednej piesni. Tam som mal pocit, že hraje Navarová, nie Radúza. Tento vplyv je samozrejme jasný. Nie je to nič zlé. Len pri tých starších veciach s gitarou mám pocit, že tam z Radúzy je málo. Dnešná Radúza je jasne sebavedomá, revoltujúca, s pevne stanovenými cieľmi a smerovaním. V tvorbe. Inde neviem posúdiť. Piesne so slzami v jej očiach prechádzali do piesní, v ktorých (napriek všetkým trápeniam) zdvihla ruku so zaťatou päsťou a s revolučným výkrikom : A JO! Možno to znie pateticky, z jej koncertu ale veľmi presvedčivo a úprimne. V takých prípadoch naozaj nebude mať Radúza nikdy problém zaujať diváka a poslucháča. Bez ohľadu na vek. Lebo v takých prípadoch to vždy smeruje na ľavú stranu hrude…

Sme zvedaví na ďalší album i jej ďalšie smerovanie. Na koncerte hrala totiž veľa nových piesní, čo predpokladám, sa čoskoro odzrkadlí. V českej scéne je ona totiž dnes veľmi očerstvujúcim javom.